Z investovania do S&P 500 (amerických akcií) sa za posledných 15 rokov stal svätý grál investovania. Všímam si, že mnohí začínajúci investori, a čo je smutné, aj viacerí finanční poradcovia, sú toho názoru, že stačí nakupovať iba ETF na S&P 500 a celá tvorba portfólia je tým vybavená.

Ako keby bol tento index jediné správne riešenie, proti ktorému sa nedá namietať. Veď načo investovať ešte do niečoho iného, keď americké akcie aj tak zarábajú najviac? Prečo si znižovať výnos európskymi akciami alebo nebodaj dlhopismi? Myslím si, že investovanie iba do indexu S&P 500 je chybou.

Čo je index S&P 500?

Index S&P 500 je kôš 500 najväčších amerických spoločností obchodovaných na burze. Ide o tzv. kapitálovo vážený index. Firmy sú v ňom zoradené podľa svojej trhovej kapitalizácie, teda veľkosti. Najväčšia firma = najväčší podiel v indexe. Výhodou je, že aj pri malej investícií do takéhoto indexu si viete kúpiť podiel vo všetkých 500 firmách, ktoré sa v danom indexe nachádzajú.

Prečo je S&P 500 taký populárny?

Dôvod tohto názoru nie je až také ťažké pochopiť. Stačí nám pohľad na graf, ako sa od poslednej finančnej krízy vyvíjali ceny rôznych tried aktív. Či už si do porovnania zoberieme akcie Európy, Ázie, rozvíjajúcich sa krajín alebo aj ceny dlhopisov, zlata alebo slovenského obľúbenca – nehnuteľnosti, žiadna investícia by sa ani zďaleka nepriblížila výnosom investovania do indexu S&P 500.

Povedať, že stačí iba nakúpiť index S&P 500 je podobne zavádzajúce ako tvrdiť, že stačí po piatej poobede nejesť a nepriberiete. Je to iba skratka, všetci máme radi skratky, ale väčšinou sú príliš jednoduché a znejú príliš dobre na to, aby boli aj užitočné.

Nadvýnos amerických akcií nebude trvalý

Pri hlbšom pohľade do minulosti zistíme, že americké akcie neboli ani zďaleka vždy tou najlepšou investíciou. Relatívne často sa striedali obdobia, kedy oveľa vyšší výnos priniesli ázijské alebo európske akcie.

Aj japonské akcie (index Nikkei 225) si zažili svoje chvíle slávy v 80.-tych rokoch. Japonská ekonomika bola na vlne, prudko rástli ceny akcií aj nehnuteľností. Hodnota japonského akciového trhu v tom čase predstavovala skoro polovicu hodnoty akciového trhu celého sveta (USA má dnes podiel vyše 60 %). To je na relatívne malý ostrov predsa len veľké sústo. Japonsko skrátka vyzeralo ako krajina, kde treba byť poriadne zainvestovaný a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na tom niečo malo meniť. Bublina po pár rokoch praskla a japonské akcie sú aktuálne približne na úrovni spred tridsiatich rokov. Pohľad na minulú výkonnosť vie mnohých investorov zmiasť a presvedčiť, že budúce výnosy budú podobné.

Zloženie indexu S&P 500

Ďalším dôvodom, prečo nestaviť v prípade indexu S&P 500 všetko na jednu kartu je aj to, že technologický sektor dnes tvorí viac ako štvrtinu hodnoty celého indexu. Technologické firmy posledné roky priniesli investorom nadpriemerné výnosy, ale je veľmi otázne, či to tak bude pokračovať aj naďalej. Investovanie do indexu S&P 500 je tak do určitej miery stávkou na pokračovanie boomu technologických firiem. Ten je teraz ťahaný hlavne mániou okolo umelej inteligencie a ChatGPT.

Tento index je zložený tak, že najväčšie firmy majú v jeho portfóliu najväčšiu váhu. Len 5 najväčších firiem (Apple, Microsoft, Amazon, Alphabet a NVIDIA) ma viac ako 22 %-tný podiel na celom indexe. Slušný nepomer k zvyšným 495 spoločnostiam. Navyše všetky tieto firmy by sme s prehľadom mohli zaškatuľkovať ako technologické. Len samotný Apple a Microsoft tvoria vyše 14 % celého indexu. Ak ste presvedčení o tom, že technologickí giganti budú indexu kraľovať aj ďalšie desaťročia, možno vás vyvedie z omylu video od Bloombergu. Zákony džungle budú pravdepodobne platiť aj pre dnešné technologické firmy.

Postavenie dnešných technologických gigantov mi pripomína 19. a 20. storočie v USA, kedy ekonomike kraľovali železničné a ropné spoločnosti. Ich dominantné postavenie išlo postupne do úzadia a štafetu po nich preberali firmy z iných odvetví.

Takéto výrazné preváženie spoločností z jedného odvetvia môže predstavovať určité riziko. Hlavne, ak hovoríme o pasívne spravovaných ETF, ktoré len slepo kupujú to, čo je v indexe. Správca pasívneho ETF nerieši, či sú akcie Microsoftu drahé alebo lacné, iba jednoducho drží 6,5 % svojho portfólia v danej akcii rovnako ako je v podkladovom indexe.

To je síce jednoduché a lacné riešenie, ale nie vždy práve rozumné. Vieme si to ukázať na dvoch príkladoch. V čase vrcholiacej technologickej bubliny koncom 90-tych rokov tvorili technologické akcie viac ako jednu tretinu indexu. V tom čase ešte ani zďaleka nešlo o technologických gigantov s obrovskými tržbami a desiatkami miliárd hotovosti na svojej súvahe. Vtedy išlo väčšinou iba o predražené malé spoločnosti s minimálnymi tržbami, niektoré dokonca s minimom odberateľov a objednávok. Asi netreba vysvetľovať, prečo ste v takých firmách nechceli mať investovanú tretinu svojho portfólia.

Pred finančnou krízou v 2008 zas mali najväčšie zastúpenie v indexe finančné spoločnosti. Všetci vieme, čo sa stalo. Prišla kríza dôvery medzi bankami a nebyť toho, že americká vláda zachránila niektoré banky a jednu z najväčších poisťovní na svete, AIG, tak by na tom investori boli ďaleko horšie.

Mám mať v portfóliu iba akcie?

Investícia podľa indexu S&P 500 je investíciou iba do akcií. To môže byť v poriadku, keď len začínate investovať alebo investujete menšie sumy. V neskoršej fáze investovania ale už nemusí byť najrozumnejšie mať 100 % svojho majetku investovaného iba v akciách. Nie každý by mal byť plne zainvestovaný iba v akciách. Pre akcie nie sú výnimočné poklesy o 30 % alebo 50 %. Je rozdiel zažiť pokles o 50 %, keď investujete 1 000 EUR a keď investujete 100 000 EUR. Percentuálne je to to isté, ale v eurách je rozdiel priepastný a nie každý investor takéto poklesy emocionálne dokáže ustáť. Je rozdiel byť vo fáze budovania majetku a vo fáze, kedy je prioritou jeho ochrana.

Tu je veľmi dôležitá diverzifikácia, teda rozloženie rizika. Neinvestovať iba do amerických akcií, ale aj do európskych, ázijských, do dlhopisov alebo nehnuteľností. Nie je dôvod obmedzovať sa iba na americké akcie.

Americké akcie zarábajú dlhodobo okolo 8 % až 10 % ročne, záleží však, na aké obdobie sa pozeráme. Treba zdôrazniť, že tento výnos je iba priemerný a priemery vedia byť v celku zradné. Neznamená to, že investícia sa každý rok zhodnotí o 8 %. Ak idete do investovania s touto predstavou, tak sa radšej obzrite po sporiacom účte v banke. Priemerný výnos znamená, že akcie vedia v jednom roku pokojne zarobiť aj 20 % a v ďalšom roku 30 % prerobiť. Výnosy v jednotlivých rokoch sa málokedy pohybujú blízko priemeru. Akciové trhy vedia byť celkom náladové, na to sa treba pripraviť.

Minulé a budúce výnosy

Pri investovaní vždy platilo, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov. Táto veta sa často objavuje malými písmenami v investičných prezentáciách a dokumentoch. Možno práve preto sa pre mnohých stala už neviditeľnou, ale napriek tomu je veľmi dôležitá. Investori by preto nemali ostať príliš zahľadení do minulosti a minulých výnosov. Do budúcna nemajú príliš veľkú výpovednú hodnotu.

Čo ešte zobrať do úvahy?

Keď ste stále presvedčený, že S&P 500 je vaša jediná cesta, zoberte do úvahy aj tieto faktory:

• či využijete ETF alebo indexový fond, čo má vplyv na zdaňovanie výnosov,
• či tento fond využíva fyzickú replikáciu a všetky akcie skutočne nakupuje alebo používa tzv. syntetickú replikáciu a výnosy indexu iba kopíruje cez nejaký derivát,
• či investovať do fondu v USD alebo sa zaistiť proti menovému riziku a investovať do fondu zaistenému do EUR,
• či investovať do fondu, ktorý dividendu reinvestuje alebo vám ju bude vyplácať. To má vplyv nielen na dane, ale hlavne na celkový výnos investície.

Mám vôbec investovať do S&P 500?

Aj keď to z naladenia článku môže vyzerať, že som proti investovaniu do S&P 500, nie je to pravda. Myslím si, že do portfólií väčšiny investorov patrí a mal by byť ich súčasťou. Otázkou ostáva v akej miere. Varujem tu skôr pred zavádzajúcou skratkou, že stačí dať všetky peniaze iba do amerických akcií a celá investícia je tým jednoducho vybavená.

Ale to, ako by ste mali investovať, vám žiadny odborník len tak od stola nepovie bez toho, aby poznal bližšie vašu situáciu. Či už je to dĺžka investičného horizontu, výška investovanej sumy, vaše ciele a podobne.

Ak by som si mal vybrať iba jednu investíciu a investovať iba do jedného cenného papiera, pravdepodobne by som do užšieho výberu zaradil aj index S&P 500. To platí dnes, keď si môžem dovoliť mať všetky peniaze v akciách. O 10 alebo 20 rokov sa na pomer akcií a dlhopisov v mojom portfóliu budem pravdepodobne pozerať inak. Budem preferovať viac bezpečia na úkor výnosov. Teda menej akcií a viac dlhopisov.

Našťastie je dnes investovanie tak dostupné, že sa nemusíme obmedzovať iba na jeden index alebo jeden cenný papier. Neexistuje dôvod obmedzovať zloženie svojho portfólia iba na index S&P 500.

Začínam písať newsletter o investovaní. Píšem o tom, ako investovať, ale častejšie o tom, ako neinvestovať. Mojím cieľom je pomôcť vám vyhnúť sa chybám a zbytočne sa pri investovaní nepopáliť. Newsletter vychádza raz mesačne, vždy druhú stredu v mesiaci. Pre odber sa prihláste cez kontaktný formulár nižšie.

Sledujte ma na Linkedine alebo Facebooku, kde pridávam dvakrát do týždňa zaujímavý obsah zo sveta investícií.