Pri pohľade na tohtoročný vývoj akcií, ale hlavne dlhopisov mi napadne iba to, čo raz povedal Howard Marks: „That’s one of the crazy things: in the real world, things generally fluctuate between “pretty good” and “not so hot”. But in the world of investing, perception often swings from “flawless” to “hopeless“.“
Zatiaľ čo minulý rok bol bezchybný, tak presne s príchodom nového roka sa zo dňa na deň stal beznádejným. Prišla vysoká inflácia, úrokové sadzby rástli tak rýchlo ako už dávno nie a vo svete investícií sa prakticky nebolo kam schovať. Klesali aj akcie, aj konzervatívne dlhopisy. Dokonca sa nedarilo ani „svätému grálu“ – portfóliu zloženému zo 60 % akcií a 40 % dlhopisov, ktorý zažil najhorší rok v histórii.
O čom sa ale hovorí menej, že akcie sa dostali na oveľa príjemnejšie a atraktívnejšie úrovne ako boli pred rokom a o dlhopisoch ani nehovorím. Tie boli posledné roky prakticky bezvýnosovou investíciou s celkom vysokým rizikom, nebolo na nich čo získať, skôr len stratiť. A ak bola niekde nafúknutá slušná bublina, tak bola v dlhopisoch, nie v akciách, ani v nehnuteľnostiach.
Konzervatívne dlhopisy sa dnes dajú kúpiť s výnosom okolo 3,5 % a viac, čo je niekoľkonásobne vyšší úrok ako ponúkajú termínované účty alebo aké výnosy ponúkali dlhopisy v posledných rokoch. Ani portfólio 60/40 nemusí byť pri dnešných cenách na odpis, ako by sa po minulom roku mohlo zdať.
