Takto pred rokom som jedným klientom dával na hypotéke 20-ročnú fixáciu za 1,99 %. Klientkina šéfka a príležitostná finančná poradkyňa sa jej trochu smiala a nevedela pochopiť, prečo takú dlhú fixáciu a prečo s takým vysokým úrokom.
V tom čase to určite nebola najnižšia sadzba na trhu, cyklus zdražovania hypoték sa ešte len rozbiehal, ale toto riešenie mi dávalo zmysel z viacerých dôvodov. Pre klientov ide s veľkou pravdepodobnosťou už o konečné bývanie, asi nebude dôvod ho časom meniť alebo s hypotékou nejakým spôsobom hýbať. Ďalším dôvodom bolo to, že mať istotu rovnakej splátky na veľa rokov dopredu je, aspoň z psychologického hľadiska, super.
Tretím dôvodom je samotná úroková sadzba. Dlhodobým cieľom centrálnych bánk je držať infláciu na úrovni približne 2 %, teda na rovnakej úrovni, akú sadzbu majú klienti. Teoreticky by tak mali mať hypotéku „zadarmo“, na úrovni inflácie, dosť možné, že aj lacnejšie. Kvôli tomuto nie je najmenší dôvod túto hypotéku splácať predčasne a klienti môžu pokojne investovať.
Dôvod, prečo to klientkina šéfka nevedela pochopiť, je ten, že si nevedela predstaviť, aby sadzby vyleteli tak vysoko. Nestačí sa pozerať len na posledných 5 rokov, kedy sme mohli získať hypotéku aj za 0,4 % a zvykli sme si, že hypotéky sú lacné. Pri pohľade na posledných 15 alebo 30 rokov by videla, že posledné roky boli skôr anomáliou a hypotéky bývali oveľa drahšie ako sú dnes.
Myslím, že dnes už by si podobné komentáre odpustila, keď jej na vlastnej hypotéke minulý rok končila fixácia a úrokovú sadzbu má oveľa vyššiu ako spomínané 2 %. Na dlhé fixácie na hypotékach bol dobrý čas posledné roky, keď už na pokles sadzieb nebol veľký priestor. Ale fixovať dnes na dlhšie ako 5 rokov mi vo väčšine prípadov veľký zmysel nedáva.