Obyvateľstvo Slovenska postupne starne. Tento stav sa negatívne odrazí aj na štredrosti nášho dôchodkového systému.
Situácia v oblasti demografie na Slovensku nevyzerá veľmi priaznivo. Populácia postupne starne, rodí sa menej detí a náš dôchodkový systém je už dnes štredrejší, ako si môže dovoliť. Aký bude vplyv demografického vývoja na dôchodky?
Aká je súčasná situácia?
V súčasnosti je priemerná výška starobného dôchodku približne 427 EUR. Celkový počet starobných dôchodcov je 1,05 milióna a počet pracujúcich je 2,4 milióna. To znamená, že na jedného starobného dôchodcu pripadá 2,28 pracujúceho. Priemerná mzda v roku 2016 bola 912 EUR. Miera náhrady dôchodku je teda na úrovni 46,8 %.
Z hrubej mzdy sú platené odvody do Sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie vo výške 18 %. Z priemernej mzdy to predstavuje 164,16 EUR. Sociálna poisťovňa z týchto odvodov vypláca penzie súčasným dôchodcom. Keďže jednému dôchodcovi sa na dôchodok poskladá 2,28 pracujúceho (2,28 x 164,16 = 374,28 EUR), pričom dôchodok je 427 EUR, je zrejmé, že už teraz musí štát dôchodcov dotovať.
Mesačná strata na jedného dôchodcu je 52,72 EUR. Tento rozdiel musí Sociálna poisťovňa vykrývať z iných fondov alebo zo štátneho rozpočtu. Jednoducho si vieme vypočítať, že ročne musí vyrobiť Sociálna poisťovňa stratu na dôchodkovom účte približne 664 miliónov EUR.
Minulý rok poslal štát do Sociálnej poisťovne dotáciu vo výške 634 miliónov EUR. V mojom zjednodušenom prepočte nie je zohľadnená existencia druhého piliera, ktorý podstatne znižuje príjem Sociálnej poisťovne. V ňom si sporí takmer 1,4 milióna ľudí. Treba však dodať, že samotný druhý pilier stratu Sociálnej poisťovne nespôsobuje.
Dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov a 76 dní. Vek odchodu do dôchodku sa bude každý rok postupne upravovať (predlžovať) podľa priemernej strednej dĺžky života.
Aká bude situácia v roku 2060?
Vývojom demografie sa na Slovensku zaoberá Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied. Ten predpokladá do roku 2060 zníženie počtu pracujúcich na 1,7 milióna. Počet ľudí vo veku nad 65 rokov by mal byť na úrovni takmer 1,8 milióna. Pomer počtu pracujúcich k dôchodcom sa tak zníži zo súčasných 2,28 na približne 1. Najlepšie nám zmenu v štruktúre obyvateľstva ukáže nasledujúci graf.
Slovensko je v súčasnosti jednou z krajín s najmladším obyvateľstvom v Európskej únii. Do roku 2060 sa zaradí ku krajinám s najstarším obyvateľstvom. Najhoršie na tom je, že túto situáciu nevieme už dnes takmer vôbec ovplyvniť. Dôchodkový vek aktuálne závisí od strednej dĺžky života. Tá je v súčasnosti u mužov 73 rokov a u žien 80 rokov.
Predpokladá sa jej predĺženie na 82, resp. 87 rokov. Z toho vyplýva, že aj dôchodkový vek sa bude navyšovať. Je pravdepodobné, že to môže byť aj 67 alebo 68 rokov. Pri súčasnom nastavení odvodov a dôchodkov bude takýto systém neudržateľný.
Ako sa s demografiou vysporiadali v zahraničí?
Niektoré krajiny v zahraničí sa trápia s demografiou už dnes, preto môžeme sledovať, aký vývoj čaká aj Slovensko. V zahraničí už teraz pristúpili vlády k zásadným opatreniam. Vek odchodu do dôchodku v 65. rokoch je bežný, výnimkou nie je ani 66 či 67 rokov. Na Slovensku je priemerná miera náhrady hrubej mzdy dôchodkom na úrovni 46,8 %. Práve tu sa výsledky líšia medzi štedrosťou jednotlivých dôchodkových systémov.
Sú krajiny, ktoré svojim dôchodcom doprajú viac ako 70 % hrubej mzdy. Na opačnom konci je Veľká Británia s mierou náhrady iba 21,6 %. Briti dostávajú rovnakú základnú „sociálnu dávku“ 159,55 GBP na týždeň, čo je približne 180 EUR. Práve preto sa nemôžu spoliehať len na dôchodok od štátu, ale využívajú aj súkromné sporenie.
Vo vyspelých krajinách je súkromné sporenie na dôchodok považované za samozrejmosť. Zo skúsenosti môžem povedať, že nad dôchodkom u nás rozmýšľajú hlavne štyridsiatnici a päťdesiatnici. Práve táto skupina si uvedomuje, že štát sa o nich nepostará dostatočne a musia sa na dôchodok zabezpečiť sami, aby si udržali svoju životnú úroveň. Mladí zas zvyknú tvrdiť, že oni sa dôchodku nedožijú.
Ďalším ukazovateľom, ktorý nám môže napovedať o zdraví dôchodkového systému, je index udržateľnosti dôchodkov. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 36. mieste z 54 hodnotených krajín. Vďaka zvýšeniu dôchodkového veku sme sa oproti roku 2014 posunuli v hodnotení o pár miest vyššie. Aj napriek tomu si náš dôchodkový systém do budúcna vyžiada ďalšie zmeny.
Prekvapením môže byť, že niektoré menej rozvinuté krajiny Južnej Ameriky a Ázie majú udržateľnejšie dôchodkové systémy ako Slovensko. Podobne je na tom aj Rumunsko, Bulharsko či Turecko. Austrália je krajinou s najudržateľnejším dôchodkovým systémom na svete. Na opačnom konci rebríčka skončila Čína spolu s Thajskom.
Odporúčania Prognostického ústavu SAV
Vladimír Baláž, ekonóm zo Slovenskej akadémie vied, vypracoval niekoľko odporúčaní pre zlepšenie situácie nášho dôchodkové systému. Väčšina z jeho pripomienok sa nám však páčiť nebude.
- zvýšenie daní a odvodov
- rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou a mzdami
- zvýšenie miery zamestnanosti
- predĺženie veku odchodu do dôchodku
- zvýšenie pôrodnosti a imigrácie
- zmena prvého piliera na sociálnu dávku a odstránenie zásluhovosti
- podpora súkromných dôchodkov (druhý a tretí pilier, podielové fondy)
Zmeny v demografii v najbližších desiatkach rokov budú vyvolávať tlak na reformu dôchodkového systému. Nutné bude ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku, ako aj väčšia solidárnosť v prvom pilieri. Dôležité bude využitie druhého piliera, treba však dodať, že ten má len veľmi obmedzené možnosti na výrazné zlepšenie životnej úrovne na dôchodku.
Po vzore zahraničných krajín bude nevyhnutné využívať aj súkromné sporenie prostredníctvom tretieho piliera s využitím príspevkov zamestnávateľa alebo pravidelného investovania v podielových fondoch. Je možné, že v budúcnosti prídu aj na náš trh reverzné hypotéky. To je však zatiaľ iba hudba budúcnosti.
Zdroje:
http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov–v-mesiacoch-/3150s
http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov–v-mesiacoch-/1600s
