V posledných rokoch sme si tak nejak zvykli, že pri investíciách bola TINA (there is no alternative). Prakticky nebola žiadna iná rozumná investícia ako akcie, žiadna alternatíva. Úrokové sadzby boli na nule, čo nám celú výnosovú krivku tlačilo dole. Kto nebol ochotný podstúpiť žiadne riziko (okrem inflácie, ktorú veľa ľudí bežne nepovažuje za riziko), tak držal peniaze na účte. Bezriziková úroková sadzba bola rovná nula.
Dlhopisy mali v lepšom prípade nízky výnos blízky nule, v tom horšom mierne záporný. Bol silný dopyt klientov po možnosti konzervatívnejšieho uloženia peňazí na pár rokov. Ale žiadny klient nebol nadšený, keď som mu povedal, že na takú krátku dobu nie je možné namiešať portfólio, ktoré by bolo relatívne nízko rizikové a prinieslo aspoň nejaký malý výnos v hrubom a nie ešte po zarátaní poplatkov. Skrátka, nebol na to priestor. Urobiť portfólio na 3 alebo 5 rokov a dať polovicu peňazí do akcií nie je práve môj štýl. Aj keď nájdu sa aj takí experti. Buď hop alebo trop.
Kto sa v 90.-tych rokoch uspokojil s výnosom 5 % ročne, tak investoval do bezpečných štátnych dlhopisov a prakticky mu nehrozilo žiadne riziko. S nulovými sadzbami, aké sme tu dlhšie mali, sa takýto investor buď uspokojil s oveľa nižším výnosom, ale zachoval si nízke podstupované riziko. Alebo ak si chcel udržať rovnaký výnos, tak veľkú časť úspor musel presunúť do akcií za cenu vyššieho rizika.
S tým, ako minulý rok začali rásť úrokové sadzby, sa opäť dostávame k rozumnejším očakávaným výnosom. Aj konzervatívny investor, ktorý nechce veľmi riskovať, sa môže dostať k zaujímavejšiemu zhodnoteniu svojich peňazí. Investovanie do dlhopisov po dlhšom čase znova začalo dávať zmysel.
