Kniha Dospeláci v miestnosti hovorí o gréckej dlhovej kríze so zaujímavou paralelou aj pre ľudí, ktorí sa o svet vysokej politiky a vládnych financií vôbec nezaujímajú.

Grécko bolo nútené šetriť, kde sa dalo. Klesalo HDP, klesali príjmy obyvateľov, ľudia prichádzali o prácu, rástla nezamestnanosť, firmy krachovali. Klesali ceny gréckych akcií, ceny nehnuteľností, ľudia vo veľkom vyberali peniaze z bánk, ktorým hrozilo zatvorenie. Permanentná neistota, že vláda nebude schopná splácať dlh alebo vyplácať mzdy svojím zamestnancom a dôchodcom. Navyše hrozba vystúpenia z eurozóny a zavedenie novej meny, ktorá by okamžite začala oslabovať. Ku klesajúcim príjmom sa pridalo zvyšovanie daní, hlavne tých z nehnuteľností.
„Bola zavedená pozemková daň, ktorá zasiahla aj vyššie vrstvy strednej triedy. Tá síce mala na papieri nezanedbateľné aktíva, ale recesia ich pripravila o príjmy a stali sa rovnako chudobnými ako všetci ostatní. Začal kolovať nový vtip, podľa ktorého sa rodičia vyhrážali deťom, že ak sa nebudú slušne správať, prevedú na nich všetky nehnuteľnosti.“
Grécka kríza môže byť dobrý varovaním, ako rýchlo sa dá prísť o veľkú časť majetku vo veľmi krátkom čase. Mať celý svoj majetok a všetky príjmy naviazané na ekonomiku jednej krajiny môže byť predstavovať vysoké riziko. Aj celkom bohatý Grék, ktorý mal svoju firmu, investoval do gréckych nehnuteľností a mal peniaze „bezpečne“ uložené v gréckej banke, mohol ľahko prísť skoro o všetko.
Preto je dobré svoje peniaze investovať aj v zahraničí, s nehnuteľnosťami a vlastnou firmou to také jednoduché nie je, ale pri cenných papieroch to ide veľmi ľahko. Lokálny problém v jednej krajine nemusí mať vplyv na peniaze investované v zahraničí. Vojna na Ukrajine je toho tiež dobrým príkladom.