Pri čítaní kníh od Vaclava Smila mi vždy ide hlavou ESG alebo spoločensky zodpovedné investovanie, hlavne jeho environmentálna a ekologická časť.

Voči ESG som bol vždy trochu skeptický, nie že by som proti ekológii, práve naopak. Investovanie do ESG fondov bolo v posledných rokoch prezentované ako výnosnejšie a zároveň menej rizikové ako porovnateľné investície do fondov, ktoré nezohľadňujú parametre spoločenskej zodpovednosti firiem.

Takéto tvrdenie má dve menšie trhliny. Keďže do zelených firiem išlo viac peňazí na úkor tých nezelených, tak je celkom logické, že mali lepšie výnosy. Na druhej strane väčšie prílevy peňazí znamenajú, že akcie týchto firiem budú drahšie a očakávaný výnos do budúcnosti bude pravdepodobne nižší.

Ale späť k Smilovi. V knihe Ako svet naozaj funguje píše o štyroch základných pilieroch civilizácie – amoniak, betón, oceľ a plasty. Ani jedno nepatrí práve k ekologickým záležitostiam ani k niečomu, čo by sme vedeli tak skoro nahradiť niečím zeleným. V knihách je veľa čísel, vďaka ktorým ESG investovanie vyzerá skôr ako utópia než reálny posun k ekológii v dohľadnej dobe.

Nikdy som nepatril k fanúšikom ESG a to nespomínam greenwashing, veľké rozdiely medzi ESG skóre od rôznych agentúr, snaha firiem vyzerať lepšie alebo sa dostať k lacnejšiemu financovaniu a podobne.