Čo sú podnikové dlhopisy?

Dlhopis je jednoducho úver. Firma si potrebuje požičať peniaze a namiesto návštevy banky vydá dlhopisy, ktoré ponúkne investorom. Tí nákupom dlhopisov požičajú firme peniaze na vopred dohodnutý čas za vopred dohodnutý úrok.

Dôvodov prečo si firma nezoberie úver z banky môže byť niekoľko, napr. jej banka nechce požičať, prípadne iba s krátkou splatnosťou alebo s oveľa vyšším úrokom ako pri vydaní dlhopisu.

Vysoký výnos, žiadne riziko?

Hlavným dôvodom prečo sú dnes podnikové dlhopisy také rozšírené sú veľmi nízke úrokové sadzby na sporiacich a termínovaných vkladoch v bankách. Kvôli zhodnotenie 0,3 % ročne sa mnohým ani neoplatí ísť do banky a otvárať sporenie. Na druhej strane zhodnotenie od 4 % do 7 % ročne, ktoré podnikové dlhopisy dnes ponúkajú, je úplne iná pesnička. Navyše to na prvý pohľad vyzerá ako veľmi bezpečná investícia, skoro až bez rizika.

Tomuto dojmu nepomáhajú ani niektorí finanční poradcovia, ktorí to prezentujú ako investíciu s fixným výnosom. Veľa ľudí si potom zamieňa slová fixný výnos za garantovaný výnos. Ten je fixný, iba keď sa firme darí a všetky záväzky pekne podľa dohody splatí.

Zavádzajúco pôsobia aj rôzne internetové porovnaváče, ktoré bez problémov zaradia korporátny dlhopis medzi termínované vklady. Až na to, že vklady v banke sú chránené Fondom ochrany vkladov a dlhopisy nie.

Dôveruj, ale preveruj

Na firemných dlhopisoch nie je nič zlé a v zahraničí ide o bežnú formu financovania viacerých väčších firiem. Ale neznamená to, že by sme sa mali ulakomiť na pomerne slušný výnos a nič si o firme, ktorej požičiavame, nezistiť.

Ani svojmu známemu nepožičiame bez toho, aby sme si zistili, či vôbec chodí do práce, na čo tie peniaze potrebuje a hlavne či je schopný a ochotný nám ich raz vrátiť.

Práve tu nastáva kameň úrazu pri slovenských dlhopisoch. Málo poradcov a ich klientov dokáže zhodnotiť kvalitu firmy. Veď koľko ľudí si nedokáže z viacerých možností ani len vybrať výhodnejší úver a nie ešte posúdiť, či je firma zdravá napr. z takejto účtovnej závierky. Tu už ani zďaleka nestačí základná finančná gramotnosť.

Prečo si o týchto firmách nikto nič nezistí dopredu?

Keď len tak nepožičiame svojmu známemu, tak prečo si ľudia „nepreklepnú“ úplne cudziu a neznámu firmu, ktorej majú požičať? Jedným z dôvodov bude iracionálny pocit kontroly – je to domáca firma, poznám vrcholového manažéra, ktorý tam pracuje, viem, kde majú sídlo a môžem im zabúchať na dvere, keby niečo. Preto je to určite bezpečná investícia. Tu je dobrý článok o tejto ilúzii kontroly.

Ďalším argumentom je, že podnikové dlhopisy sú schválené Národnou bankou Slovenska, preto je to bezpečné. NBS neposudzuje zdravie firiem a ich schopnosť splácať. Iba kontroluje, či sú splnené všetky administratívne požiadavky na vydanie dlhopisu.

Riziko nevidím, riziko neexistuje

Keď budeme zatvárať oči a tváriť sa, že riziko pri takých investíciách nie je, ešte to neznamená, že je to naozaj bez rizika. Na riziká takéhoto investovania sa snažím upozorňovať už dlhšie. Naposledy som o tom písal v apríli, keď si Arca Capital chcela požičať 500 mil. EUR (tu).

Neskôr v júni sa ukázalo, že táto firma už mesiac nedokáže splácať staršie zmenky iba za asi 30 mil. EUR (tu). Banka, kde mali schválený úver sa zľakla, odstúpila od zmluvy a odmietla im úver načerpať. To je riziko, keď si vysoko zadlžená firma berie nové úvery, aby mohla splácať tie staršie. Minulý týždeň v piatok potom vyšlo najavo, že Arca požiadala o ochranu pred veriteľmi (tu).

Arce navyše končí na konci júna splatnosť úveru v Poštovej banke so zostatkom 50 mil. EUR a v auguste musia splatiť dlhopisy vo výške 25 mil. EUR. Takže omeškané zmenky z mája budú pravdepodobne len vrcholom ľadovca.

Väčšia časť firiem svoje záväzky spláca

Firmy sa samozrejme snažia o splatenie svojich záväzkoch a väčšia časť firiem ich aj splatí. Pri nesplácaní hrozí dosť veľké reputačné riziko, že stratia dôveru a v budúcnosti im už nikto tak ľahko nepožičia. Aj napriek dobrému úmyslu ale môže nastať taka situácia ako dnes pri Arce, že jednoducho nie je z čoho splácať.

Firma sa môže dostať do problémov aj z iných dôvodov ako je pandémia. Jednoducho sa jej prestane dariť, zníži sa dopyt po ich výrobkoch, firma urobí zlú investíciu, príde nová konkurencia a pod.

Potenciál vysokého výnosu aj straty

Len pre predstavu, čo sa stane s držiteľmi podnikových dlhopisov, keď sa firma dostane do problémov. Pri známom obchode s oblečením Zoot, ktorý nevládal splácať, dostanú držitelia dlhopisov iba necelých 10 % svojho pôvodného vkladu. Natrvalo tak prídu o 90 % svojej investície.

Investori sa nechali zlákať úrokom 6,5 % ročne. Zoot nie je bohužiaľ ojedinelý prípad, hlavne v Česku je takých firiem viac, napr EMTC alebo Triload Invest.

Slováci sa v minulosti popálili pri investovaní do rôznych Ponziho schém ako Kairos, nebankoviek ako BMG alebo kryptomien, preto bolo len otázkou času, kedy prídu na rad na prvý pohľad bezpečné podnikové dlhopisy s fixným výnosom.

Týmto nechcem odrádzať od kupovania firemných dlhopisov. Ale asi nie je namieste bezhlavo do nich dávať väčšiu časť svojho majetku. A keďže pri väčšine z nich je minimálny vklad 10 tisíc eur, tak to nie je práve vhodná investícia pre retailových klientov.

Lepšou alternatívou je kúpiť si dlhopisový podielový fond, ktorý má podobný výnos do splatnosti a v portfóliu niekoľko stoviek rôznych dlhopisov. Vďaka tomu sa nemusíme stresovať, či práve nami vybraná jedna firma bude splácať alebo nie. Vo fonde s 300 firmami je jedno hnilé jablko len kvapkou mori, ktorá celkový výnos ovplyvní len minimálne.

Chcem sa poradiť